Barok charakterizovalo umenie a kultúru v Európe od konca 16. do konca 18. storočia (približne 1600 - 1750). Krátko pred rokom 1600 sa začína rozvíjať oltárna maľba a maľba na plátne. Je to posledný celoeurópsky umelecký štýl, ktorý zahŕňal veľa rôznych postojov a rozdielnych umeleckých poňatí. Mnoho diel z tohto obdobia je oslavou moci a duchovnej ortodoxnosti. Funkcia a význam rôznych oblastí maliarskej tvorby sa líšia v závislosti od krajiny, náboženského prostredia, sociálnej úrovne a umeleckej tradície. Tieto rozdiely sú pre baroko charakteristické.
Časovo i regionálne možno barokové maliarstvo rozdeliť do raného, vrcholného a neskorého baroka, resp. rokoka. Barokové umenie protestantského Holandska sa veľmi odlišuje od umenia katolíckeho Talianska. Veľmi špecifické umelecké štýly sa vytvárali vo Francúzsku, Španielsku a Flámsku (historické územie pri mori v západnom Belgicku a prilahľých oblastiach Holandska a severozápadneho Francúzska). Obdobie baroka je charakterizované nárastom početnej skupiny mecenášov a zákazníkov z radov buržoázie. Dochádza k oživeniu klasického štýlu renesančných maliarov a objavujú sa maliarske plátna, ktoré sa stávajú dostupnejšími a bohatí si ich môžu zavesiť v súkromných palácoch. Rozširuje sa škála námetov a prenos reality na plátno zaznamenovalo svoj prvý veľký rozkvet. Ako samostatné druhy maliarstva sa vyvinulo žánrové maliarstvo a zátišie (znázornenie stavu kvetov-zvädnuté, svieže), dokonalá podobnosť znázornených predmetov (chlieb, víno, knihy atď.). Nebývalý rozvoj zaznamenala aj krajinomaľba.
Nadpozemský účinok obrazu
K charakteristickým znakom barokového umenia patrí dynamickosť, zveličovanie foriem, ktorým chceli umelci docieliť nadpozemský účinok obrazu, hra s priestorovými a svetelnými efektami, dramatické vystupňovanie kompozície. Umelci kladli dôraz na pohyb a premenu tiel a čiastočne aj emócií. V dielach dominuje pohyb či už fyzický, duchovný alebo emocionálny. Na povrch prenikali vnútorné pocity, vedome zdôrazňovaná fantázia sa prelínala so skutočnosťou. Okrem spoločných znakov boli vo flámskom a holandskom umení značné výrazové rozdiely, ktoré vyplývali z nepokojného historického pozadia vtedajšej doby.
Centrom barokového maliarstva sa stal Rím, ktorý priťahoval umelcov celého sveta. Najznámejší francúzski a nemeckí maliari tvorili a nachádzali ohlas práve v Taliansku, ale nie v svojich rodných krajinách. V Taliansku zohráva dôležitú úlohu monumentálna nástenná maľba, ktorá zdobí steny a klenby kostolov. V zaalpských krajinách sa s nástennou maľbou stretávame v katolíckych regiónoch alebo na panovníckych dvoroch. Protestantské Holandsko ovplývalo veľmi osobitou architektúrou a úrovňou maliarstva dosiahlo vrcholnú pozíciu medzi európskymi národmi. Svoj vplyv rozšírilo na celú Európu až po Španielsko.
K najvýznamnejším predstaviteľom rímskeho raného baroka patrí Caravaggio a Carracciovci, ktorí prekonávali už koncom 16. storočia prežité formy manierizmu každý úplne iným spôsobom.
Caravaggio - priekopník maľby na plátne
Michelangelo Merisi da Caravaggio (1571-1610) bol priekopníkom maľby na plátne, oltárnej maľby i maľby zátišia. Vytvoril jeden z najnovátorskejších a najvplyvnejších štýlov 17.storočia. Proti príliš idealistickej predstave o kráse v období renesancie a vyumelkovanému a jemnému manierizmu sa vzoprel drsným realizmom a pôsobivou temnosvitnou maľbou (nové dramatické osvetlenie, scéna vyzerá akoby narábal s reflektormi a vytvára dojem jasných plôch a hlbokých, tmavých odtieňov). Napriek realistickosti sa z jeho obrazov nikdy nevytrácal obsah. Dielo „Večera v Emauzách“ je napriek realizmu plné symbolických významov (príbeh o ukrižovaní Krista a jeho z mrtvýchvstaní). Je namaľovaný brilantnou technikou. V diele „Loretánska Madona“ vytvára šerosvit náladovú jednotu výjavu, zdôrazňuje a necháva vyniknúť jednotlivé kompozičné prvky, čím podčiarkuje význam scény. Malebné odtiene realistického charakteru spolu s veľkými farebnými plochami vystihujú dobový a miestny kolorit.
Ďalšie významné diela: Judita a Holofernes, Volanie svätého Matúša, Falošní hráči, Ukladanie do hrobu, Svätá Katarína Alexandrijská, Víťazný Amor, Bakchus (obraz je symbolikou Bakcha, boha vína).
Carracciovci a návrat k antickým modelom
Carracciovci (bratia Agostino a Annibale, bratanec Lodovico) prišli s idealizujúcim maliarskym poňatím, ktoré vychádzalo z foriem renesancie. Tie však vystupňovali a nadsadili do novej intenzity a dramatickosti. Vrchol talianského nástropného maliarstva tvoria rímske fresky v Palazzo Farnese, ktoré realizoval Anibale Carracci (1560-1609). Nóvum predstavuje návrat k antickým modelom, došlo k zjemneniu a zušľachteniu výrazových prostriedkov. Ústredná myšlienka bola rozvrhnutá do niekoľkých samostatných panelov. Neskorým dielom Annibale Carracciho je „Oplakávanie“, v ktorom držanie tela a pohyby dosahujú priam teatrálny výraz a tváre sú poznačené bolestným pátosom (scéna mŕtveho Krista a Panny Márie v mdlobách). Dielu dodávajú ďalšie významy rozvážné použitie jasných, svietivých odtieňov a zdržanlivá hra svetla a tieňov. Agostino Carracci (1557-1602) prispel k vyzdobeniu skoro všetkých veľkolepých palácov v Bologni.
Prvým prejavom umenia vrcholného baroka bola gigantická stropná freska „Božej prozreteľnosti“ od Pietra da Cortonu (1596-1669) v salóne Barbenniho paláca v Ríme. Tématické prvky majú podobu súvislého celku. Jedným z najvýznamnejších dekoratívnych barokových maliarov je Andrea Pozzo (1642-1709), ktorý prispel k rozšíreniu iluzívneho maliarstva. Realizoval nástropnú fresku v kostole Sant Ignazio v Ríme, ktorá je tvorená technikou tzv. kvadratúry a predstavuje spolu s freskou „Božej prozreteľnosti“ vrchol talianskeho nástropného maliarstva. Priekopníkom v oblasti sakrálnej maľby bol Giovanni Lanfranco (1582-1647), autor kupoly kostola Sant Andrea della Valle v Ríme, zdobenej nespočetným množstvom figúr. 
Rozšírenie žánru reprezentujú maľby Giovanni Battistu Gaulli (1639-1709). Diela jeho i Pietra da Cortonu vyvolávajú hlavne prostredníctvom účinku tela náhlivo sa vznášajúceho v priestore, dojem živosti nebeských postáv. Veľkou témou barokového maliarstva bola Arkádia, ktorá zobrazovala v poetických predstavách pozemský raj. Giovanni Francesco Barbieri (1591-1666) namaľoval dielo „Pastieri v Arkádii“ (významným prínosom do barokového krajinárstva boli pastieri). Zaalpký umelec Adam Elsheimer (1557-1610) sa usadil v Ríme a priniesol rozhodujúce podnety talianskému umeniu. Významným dielom je jeho miniatúrna medirytina „Útek do Egypta“.
Z Talianska sa barokové maliarstvo rozšírilo do celej Európy, ale v jednotlivých regiónoch nadobudlo rozličnú podobu. Caravaggio mal následovníkov po celej Európe, tzv. caravaggiovcov, ktorí prevzali jeho princípy termosvitného maliarstva.
Barokové maliarstvo vo Francúzsku
Paralelne s barokovým maliarstvom a Caravaggiovou monumentálnosťou sa vyvíjal tzv. „barokový klasicizmus“, ktorý pridával klasicistické prvky, aby tak reagoval na prílišnú ozdobnosť baroka. Tento smer je však ešte stále radený k barokovému štýlu. Vyznačoval sa jasnosťou, prísnosťou, klasickými krajinkami a klasickými zásadami kompozície. Najvýznamnejšími a najvplyvnejšími predstaviteľmi barokového klasicizmu boli Nicolas Poussin a Claude Lorrain.
Nicolas Poussin (1594-1665) strávil rovnako ako Lorrain takmer celý život v Taliansku a svoj osobitý štýl našiel až po dlhodobejšom kontakte s benátskym maliarstvom. Prispel k rozvoju dvornej maľby vo Francúzsku druhej polovice 17.storočia, ktorý dával dôraz na vonkajší lesk a zdanie dôstojnosti a vážnosti. Preferoval heroický žáner, tématika väčšiny jeho diel sa zakladala na príbehoch z klasickej literatúry a Biblie. Tvoril pomaly a veľmi rozvážne. V diele „Jar alebo Pozemský raj“ spojil antickú tradíciu s fantáziou a imagináciou. Farby na obraze sú priezračné, alebo sa lámu v striebristom svetle, všetko sa zdá byť ako v sne, ľahké, trúchlivé a krehké. Vznešene pôsobí v sviatočnej atmosfére neistá rovnováha medzi životom a jeho pominuteľnosťou. 
Významné dielo „Smrť Zafiry“ zachytáva kontrastný moment stretnutia prvého z apoštolov voči zlomenej klamárke uprostred skupinky ľudí. Niektoré postavy vyniknú oproti tlmeným farbám okolia vďaka svietivej oranžovej, jasnočervenej, vínovej a modrej. Celá scéna ožíva vďaka jasným vzájomným vzťahom postáv, prostredníctvom ich posunkov a pohybov a v závislosti od ich rozmiestnenia v rozľahlom priestore.
Ďalšie významné diela: Pastieri v Arkádii, Klaňanie sa zlatému teľaťu, Sedem sviatostí, Germanikova smrť, Fokionov pohreb, Triumf Flóry.
Claude Lorrain (1600-1682) preferoval skôr idylický žáner, ústrednou témou jeho obrazov bola krajina. Jeho roviny alebo otvorené more sú naplnené svetlom a teplými tónmi farieb, zobrazené scény majú snový ráz. Na jeho obraze „Nalodenie kráľovnej zo Sáby“ pôsobí inovatívne ako zdroj svetla slnko. V diele „Delfský chrám“ je zobrazenie ideálnej krajiny, pripadajúce divákovi ako miesto blaženosti. Ďalšie významné diela: Pohľad na Campagna, Vylodenie Kleopatry v Tarsu, Rozsudok Paríža, Krajina s tancujúcimi postavami, Odpočinok na úteku do Egypta, Krajina s obchodníkmi, Nájdenie Mojžiša.
Pod silným Caravaggiovým vplyvom maľoval Simon Vouet (1590-1649) dielo „Psyché rozjímajúca nad spiacim Amorom“ (životné nadšenie, radosť, žiarivosť a lesk farieb v ničom nezaostávajú za talianskými plátnami). Ďalšími významnými maliarmi boli George de La Tour (1593-1652) - dielo „Novorodený“ je namaľované šerosvitnou maľbou. Na duchovné vzťahy medzi postavami je poukázané prostredníctvom usmernených svetelných lúčov a farieb.
Ústrednou postavou dvorného štýlu bol Charles Le Brun (1619-1690), ktorý pozdvihol francúzsku monumentálnu a dekoratívnu maľbu. Ako prvý pracoval na poste hlavného kráľovského maliara. Podieľal sa na výzdobe zámkov vo Versailles a v Louvri.
Philippe de Champaigne (1602-1674) významný portrétista, pracoval na královskom dvore. Diela: Portrét kardinála de Richelieu (kardinál stojaci pred nadvihnutým brokátovým závesom), Ecce Homo, Portrét Ludvíka XIII., Korunovácia Ludvík XIII. Victóriou.
V španielskom barokovom maliarstve dosiahli vrchol diela Diega Rodríguez de Silvy Velázqueza (1599- 1660), ktorý vytvoril množstvo figurálnych portrétov členov kráľovskej rodiny. Čo sa týka maliarskej techniky, mal sklon k benátskej malbe. Jeho portréty robila podmanivými schopnosť kombinovať vznešenosť, dôvernosť a realizmus.
Významné diela: Roznášač vody, Venušina toalet, Kapitulácia Bredy, Las Meninas, Bakchov triumf (rímsky boh vína), portrét Infantka Mária Terézia, viaceré portréty infantky Margarity a Dvorné dámy, Mladý muž, Pijani, Sevillský predavač vody, Portrét Inocenta X.
Ďalšími majstrami boli Bartolomé Estebana Murillo (1618-1682), José de Ribera (1591-1652) pôsobiaci na kráľovskom dvore. Juan van der Hamen ( 1596-1631) bol majstrom zátišia, maľoval rozsiahle práce pre kostoly a kláštory.
Barokové maliarstvo v Nemecku a Rakúsku
V južnom Nemecku a Rakúsku dosiahla vynikajúcu úroveň predovšetkým nástropná maľba vrcholného a neskorého baroka. Jej akademickými centrami sa stala Viedeň (umelci Johann Michael Rottmayr, Franz Anton Maulbertsch) a mesto Augsburg v Nemecku (Johann Evangelist Holzer, Johann Georg Bergmüller, Matthäus Günther). Michael Leopold Lukas Willmann (1630-1706) bol nemecký barokový maliar, ale pracoval na zákazkach pre kostoly a kláštory v celom Sliezsku, Čechách a na Morave.
Flámske a holandské barokové maliarstvo
Holandské barokové maliarstvo
Holandskí umelci uprednostňovali skôr svetské námety a civilnejší štýl, ale aj tu sa stretávame s biblickými alebo mytologickými výjavmi. Realistické tendencie majú za následok zmeny v charaktere malieb. Maliari 17.storočia zaviedli nové spôsoby aj v krajinárstve. Obľúbeným námetom sa stáva plochá krajina holandského pobrežia a zobrazenie svojej vlasti. Dominujú výjavy z každodenného života, interiérové scény, obrazy s moralizujúcim podtextom, portréty a zátišia.
Hlavnými predstaviteľmi holandského maliarstva boli Rembrandt, Vermeer a Hals. Charakter umeleckej tvorby flámskeho umenia pochádzal z radov katolíckeho alebo panovníckeho dvora. Významnými predstaviteľmi flámskeho umenia boli Rubens, Antony van Dyck a Jacob Jordaens.
Rubens - symbol barokového maliarstva
Najväčším flámskym umelcom 17.storočia a jedným z najplodnejších a najtalentovanejších maliarov všetkých čias sa stal Peter Paul Rubens (1577-1640). Vynikal vo veľkoplošných náboženskych a mytologických dielach a stal sa symbolom barokového maliarstva. Vytvoril veľké množstvo oltárnych a nástenných malieb. V protestanskej časti Holandska sa kresťanské témy často prenášali do ľudsky pozemského prostredia. Rád zvečňoval telesnú krásu (ženske akty), rodinné prostredie, portréty, venoval sa aj krajinomaľbe či pastierskym scénam. Jeho diela charakterizuje brilantný kolorit a dynamické nanášanie farieb.
Významné diela: Samson a Dalila (zobrazený starozákonný príbeh, obraz mu priniesol slávu a bohatstvo), Návrat márnotratného syna (scény z Biblie), Venušina slávnosť, Léda (scény z mytológie), Únos Leukippovien, Romulus a Remus s vlčicou, Vojvoda z Lermy, Tri Grácie, Krv a mlieko, Snímanie z kríža, Mier a vojna, Záhrada lásky, Mediciovský cyklus, Krajina s dúhou, Vztýčenie kríža, Krajina s Filemonom a Baukidou, Sedliacky tanec, Pád zatratených, Rytier zlatého rúna, Následky vojny (v diele s majstrovstvom analyzoval problémy svojej doby). 
Anthonis van Dyck (1599-1641) dosiahol v mladom veku uznávané postavenie portrétistu. Stal sa vzorom pre dvorných maliarov v celej Európe. Zdokonalil štýl aristokratického portrétu (tento pôvod často zdôrazňoval elegantnými a pôvabne uvoľnenými zápästiami a ladne spustenými rukami) a mal schopnosť vystihnúť čo najpriaznivejšiu črtu modelu.
Pozadie portrétu ozvláštňoval drapériou, krajinným výsekom alebo oživil model pohybom hlavy alebo gestom ruky. Súčasťou jeho tvorby je séria akvarelov s krajinnými výsekmi (zobrazenie jednoduchej krajiny). V „Portréte Karola I. z troch pohľadov“ vyniká kontrast troch rozličných panovníkových odevov a bohatosť výrazu. Prostredníctvom celkovej elegancie vyžarujúcej z obrazu dokázal úspešne zmierniť dojem panovačnosti. Jeho najvýznamnejšou objednávkou sa stalo dielo „Kráľovský zväzok“ (dvojportrét mladého princa Viliama Oranžského a Márie Stuartovej).
Ďalšie významné diela: Rodina Lomelliniovcov (umiestnenie do prepychového prostredia, v ktorom si boli i deti vedomé svojho dôstojného postavenia), Výbušná milenka, Rodina Pembrokovcov, Dvaja bratia, Maria Ruthwenová (umelcova manželka).
Jacob Jordaens (1593-1678) maľoval oltárne plátna, alegorické a mytologické scény. Známy je pre jeho početné veľké žánrové scény namaľované na základe prísloví.
Diela: Klaňanie pastierov, Autoportrét s manželkou a dcérou Alžbetou, Diana a Actaeon.
Rembrant - všeobecne nadaný maliar
Najväčším holandským barokovým maliarom 17. storočia sa stal Rembrandt Harmenz van Run (1606-1669). Všestranne nadaný maliar, grafik a kresliar mal schopnosť stvárniť akúkoľvek tému. Hlavným námetom mu bol človek, hlbší záujem mal tiež o krajinomaľbu. Popularitu si získal technickou dokonalosťou, citovou hĺbkou diel a najmä portrétmi. Celý život maľoval autoportréty, ktoré sledujú zmeny v jeho živote i v umení. Vo svojich obrazoch a grafikách upriamuje pozornosť na podstatné. Založené sú na extrémnom kontraste termosvitu, aby tak sprostredkoval prístup k božskému. Podľa Rubensovho vzoru vytváral zoskupenia postáv (skupinové portréty) so silným dynamickým nábojom.
Popri téme buržoázie sa objavil aj motív vojakov a roľníkov (v dielach „Oslepenie Samsona“, „Návrat márnotratného syna“). Najslávnejším dielom je „Nočná hliadka“ (scénická historická maľba občianskej gardy) a „Hodiny anatómie Dr.Tulpa“. Jeden z najpôsobivejších leptov je „Tri stromy“ (výnimočne vystihnutý priestor i atmosféra), „Omval“, „Tri kríže“ (najdramatickejší náboženský lept).
Významné diela: Židovská nevesta, Autoportrét, Portrét Jana Sixa (podobizeň jeho priateľa), Poľský jazdec, Portrét Tita, Belshazzarova hostina (náboženská téma, štýl zobrazenia prezrádza náklonnosť ku Carrravagiovej maľbe).
Podobným štýlom ako Rembrandt pracoval Jan Lieevens (1607-1674), diela „Vzkriesenie Lazara“,“ Autoportrét“. Obrazy so zátiším, žánrovou maľbou a krajinomaľbou tvoril Johannes Vermeer van Delft (1632-1675). Zobrazoval prevážne interiéry s jednou alebo dvomi postavami pohrúženými do nejakej činnosti.
Významné diela: Dáma čítajúca list pri otvorenom okne, Perlový náhrdelník, Dievča s krčahom mlieka, Šlachtic s dámou hrajúcou na spinete, Spiace dievča, Kupliarka, Vojak so smejúcou sa dievčinou, Kristus v dome Márie a Marty (jediná maľba s biblickou tématikou).
Portrétista Franz Hals
Frans Hals bol významným portrétistom (ovplyvnený caravaggistovcami). Jeho temperamentná práca so štetcom dodávala modelom spontánnosť a vitalitu, znázorňoval uvoľnené pózy modelov. Pri maľbe tváre nemiešal farebné tóny navzájom, ale dotykmi štetca kládol kontrastné farby vedľa seba. Diela: Smejúci sa chlapec, Veselý pijan, Portrét sediacej ženy, Malle Babbe, Guvernantky v Haarleme, Pestúnka s dieťaťom, Smejúci sa gavalier, Manželský pár v záhrade. Namaľoval tiež množstvo žánrových scén: Fašiangoví hýrivci, Márnotratný syn v hostinci, Mladý muž s lebkou v ruke, Chlapec s flautou.
Utrechtskú caravaggiovskú líniu tvoril holandský portrétista Gerrit van Honthorst (1592) 
Utrechtskú caravaggiovskú líniu tvoril holandský portrétista Gerrit van Honthorst (1592-1656). Namaľoval plátna: Stratený syn, Zubný lekár, Hostina dôstojníkov streleckého spolku sv. Hadriána, Veselý huslista (žánrová postava). Maliarom roľníkov bol flámsky maliar Adrien Brouwer (1605-1638), diela: Predavač palaciniek, Roľníci, hrajúci karty. Umeleckou inováciou holandskeho maliara Gerarda Ter Borcha (1617-1681) bol rozvoj nového typu portrétovania (malé portréty celých postáv) a vynikajúce stvárnenie hodvábu a saténu. Rozvíjal tiež vlastné anekdotické výjavy. Diela: Mierová prísaha v Münstri, Žena lúpajúca jablko, Otcovské napomínanie.
Ďalšími známymi holandskými maliarmi boli Pieter de Hooch, Pieter Aertsen, Willem Kalf (zátišia), Gabriel Metsu, Jan Steen, Pieter van Hooch (žánroví maliari).
České barokové maliarstvo
Diela umelcov z tejto doby majú značnú umeleckú a historickú hodnotu. Výtvarné baroko sa dostalo do ľudového prostredia, kde vyhovovalo potrebám doby. Vyjadrovalo predstavy, bolesti, radosti, túžby a nádeje prostého človeka. Vrcholným tvorcom barokového maliarstva v Čechách bol Petr Jan Brand (1668-1735). V neskoršom období dospel k novému poňatiu svetla a dokázal s ním pracovať originálnym spôsobom (pre majstrovské psychologické vystihnutie nielen v skupinách osôb, ale i v portrétoch). Oltárne obrazy: Jáchym a Anna v kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe, Smrť sv.Vintíře v Břevnově, Zavraždenie sv. Václava, Smrť sv. Josefa.
Kľúčovou postavou českej baroknej maľby celého 17. storočia bol Karel Škréta (1610-1674). V jeho umeleckej činnosti sa odráža národná a kultúrna problematika doby, jej vonkajší lesk, ale i strach a napätie. Obrazy majú mimoriadnu psychologickú presvedčivosť, dramatickosť, citovú hĺbku, vyvolávajú silné intenzívne dojmy. Diela: Portrét muža s dlhými vlasmi, Portrét Joachima Sandrarta, Dido a Aeneas.
Značný vplyv na rozvoj českého freskového maliarstva mal Jan Kryštof Liška (1650-1712). Jeho vrcholným dielom je oltárny obraz „Stigmatizácia sv. Františka“.
Najvýznamejším českým maliarom vrcholného baroka je Václav Vavřinec Reiner (1689-1743). Osobitý prínos mal vo freskovej maľbe a krajinomaľbe, jeho tvorba zdobí početné české kostoly, kaplnky a zámky.
Použité zdroje
- Josef Hanzal, Od baroka k romantizmu (1.vydanie Academia Praha, 1987) - spracoval kolektív pod vedením Alberta Chăteleta a Bernarda Philippa Grosliera, Svetové dejiny umenia (Larousse s.a.1991/Slovak Edition, agentura Cesty/nakladatelství a vydavatelství Praha, 1996)
- Velikáni výtvarneho umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava)
- Anna-Carola Kraussová, Dějiny malířství (nakladatelství Slovart 1996, Praha)
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Karel_%C5%A0kr%C3%A9ta
- http://cs.wikipedia.org/wiki/Michael_Willmann