Futurizmus 1909 – 1915 vznikol v Taliansku v roku 1909 a bol to prvý avantgardný smer v okruhu anarchisticky orientovaných umelcov. Propagoval nutnosť umelecky stvárniť moderný život. Zameral sa na oslavu technickej civilizácie, na zobrazenie pohybu a súčasných dojmov. Hlavnými prvkami futurizmu boli elán, dynamickosť života, smelosť a revolta.
Najsilnejšie a najradikálnejšie sa prejavil u talianskych umelcov. Stal sa vzburou proti konvenciám života i umenia. Umelci kategoricky odmietali všetky výtvory minulosti a dožadovali sa obrody umeleckého výrazu. Podnet k vzniku futurizmu dal taliansky básnik, dramatik a spisovateľ Filippo Tommaso Marinetti (1876-1944) uverejnením „Manifestu futurizmu“. Napísal sériu textov, v ktorých definoval estetické zásady hnutia a jeho provokatívne nacionalistickú politickú orientáciu. V tej istej dobe sa vo Francúzsku vyvíjal kubizmus, ktorý sa mu podobal. Svojimi dielami mali umelci vyjadriť nadšenie pre dynamiku moderného veľkomestského života. V dielach bolo treba pátrať po zmysle a zároveň aktivizovali obrazotvornosť pozorovateľa.
Rotujúca kompozícia
Nositeľmi výrazu bola farba a rotujúca kompozícia. Maliari našli umelecké formy pre čas, pohyb, ale rozrušením štruktúry obrazu chceli znázorniť i zvuky. Plocha obrazu bola rozbitá na veľa malých plôch. Maľba bola robená nekľudnými, energickými ťahmi štetca, ktoré umožňovali docieliť plnšiu a dynamickejšiu víziu sveta. Vyjadrenie pohybu bolo znázornené niekoľkonásobným zobrazením prvkov, pokúšali sa zachytiť i prchavé okamihy. (napr. bežiaci pes mal dvanásť nôh, ruka huslistu veľa prstov, autá veľa kolies, karosériu závodného automobilu zdobili mohutné rúry, podobajúce sa hadom a pod.)
Z futurizmu sa stalo interdisciplinárne hnutie, ktoré zahŕňalo všetky oblasti umeleckej tvorby. Spočiatku sa manifest sústreďoval iba na básnikov. Vo výtvarnom umení našiel svoj výraz najmä v maliarstve. V rokoch 1909 – 1916 vzniklo viac ako 50 manifestov, ktoré sa vzťahovali také na rôzne iné odbory – hudbu, film, sochárstvo, politiku, tanec, literatúru, dokonca i na varenie. Nadšenie vyvolávajúce futuristické heslá bolo tak obrovské, že umelci vyhlásili 8. 3. 1910 „Manifest futuristických maliarov“ skôr ako vytvorili prvý futuristický obraz. Ich program a činnosť zásadne ovplyvnil výtvarné experimenty celého radu európskych umelcov. Už 11. 4. 1910 bol vyhlásený ďalší, „Technický manifest futuristických maliarov“. Podľa neho má umenie v každom umeleckom smere zodpovedať tempu modernej doby a jej technickému pokroku. Ospevoval novinky priemyselnej éry, opojenie z rýchlosti a nespútanej sily tovární.
Oslavoval modernosť a pokrok, rozširoval kult rýchlosti lokomotív, lietadiel a moderných strojov. Manifest vyzýval umelcov, aby zavrhli tradičné umenie, aby boli zlikvidované múzeá a knižnice, aby pohŕdali tradíciou. Na šírenie programu futuristov zorganizoval Marinetti v Taliansku spolu s priateľmi rad verejných vystúpení, na ktorých čítali futuristické verše a manifesty. Neskôr sa k nemu pridalo niekoľko maliarov. Hlavnými predstaviteľmi boli Umberto Boccioni, Gino Severini, Luigi Russolo, Carlo Calla a Giacomo Balla. Technika futuristov vo výtvarnom umení sa rozvíjala pod silným vplyvom divizionizmu a pointilizmu. Maliar Giacomo Balla sa oboznámil s touto technikou už počas svojho pobytu v Paríži v roku 1901. Neskôr do neho zasvätil Boccioniho a Severiniho. Giacomi Balla sa pod vplyvom pointilizmu a divizionizmu pokúsil vniesť novú dimenziu do statickej maľby - aby zachytil pohyb, používal techniku fázovej fotografie. Skupina futuristov strávila dva týždne v Paríži.
Navštevovali galérie a ateliéry umelcov, zoznámili sa s miestnou avantgardou, predovšetkým s kubizmom a dielami Georgesa Braque, Pabla Picassa a Roberta Delaunaya. Od tej doby začali používať kubistické techniky, ale naďalej odmietali statickosť motívu a kompozície. Futurizmus sa začal šíriť aj do ďalších európskych krajín. Prvá významná futuristická výstava sa konala v marci 1911 v Miláne. Galéria v Paríži zorganizovala expozíciu futuristov vo februári 1912. Marinetti a ďalších päť signatárov „Manifestu futuristických maliarov“ usporiadali s výstavou turné po celej Európe.
Diela boli predstavené v Londýne, Berlíne, Bruseli, Amsterdame, Viedni a Vratislavi. Prezentácie boli sprevádzané prednáškami a publikáciami. Významným aspektom ich svetonázoru bol kult sily, násilia i války. V rokoch 1913-1915 bol futurizmus v plnom rozmachu, pridali sa ďalší maliari - Giovanni Papini, Ardengo Soffici a Fortunato Depero. V roku 1914 vyšiel „Futuristický manifest maliarov a sochárov“.
Po roku 1916 začal smerovať k úpadku a rozvoj futurizmu sa zastavil. Po 1. svetovej válke vznikol tzv. „druhý futurizmus“. Diela boli už menej zaujímavé a možno z nich vyčítať počiatky surrealistických tendencií. I keď bol Marinetti a ďalší predstavitelia nacionalisticky angažovaní, nový režim ich po roku 1922 napadol a obvinil z narušovania mládeže. Definitívne futurizmus končí spolu s Marinettiho smrťou až v roku 1944. Toto hnutie malo vplyv na zrod dadaizmu i na niektorých parížskych umelcov.
Použité zdroje
- Futurizmus. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 119, Praha, 2000
- Anna-Carola Kraussová: Dějiny malířství od renesance k dnešku (vyd.: Nakladatelství Slovart, 1996, Praha)