Vznikol v polovici 80-tych rokov 19. storočia (1880-1910). Je ním definované predovšetkým francúzske výtvarné umenie odvodené od impresionizmu. Okolo od 1886 došlo k viditeľnej zmene vnímania umenia smerom k "modernému umeniu" (kríza obdobia impresionizmu) - v tej dobe vrcholili i príznaky krízy v západnej európskej kultúre.
Vznik postimpresionizmu
Postimpresionizmus nebol nikdy presne označeným hnutím, ale skôr umelcov, ktorí z impresionizmu vychádzali, negatívne na neho reagovali alebo ho opustili a išli vlastnou umeleckou cestou. Tento termín bol použitý v roku 1910 v názve výstavy, ktorú organizoval v Londýne anglický maliar a kritik umenia Roger Fry. Predstavil na nej britskej verejnosti nový vývoj francúzskeho umenia v období po Manetovi a generáciu maliarov, ktorá prišla po impresionistoch. V galérii bolo vystavených okolo 150 diel od P. Gaugaina, V.van Gogha, P. Cézanne, G. Seurata, H. Toulouse-Lautreca, M. Denisa a ďalších umelcov.
Maľba postimpresionistov
Postimpresionizmus vyjadruje nielen zložitosť doby a historickú následnosť, ale aj opozičnosť a protikladnosť k impresionizmu. Umelci sa snažili nájsť nové spôsoby, ako žiť s dobou a zároveň výtvarnými prvkami prekonať obmedzené myslenie v umení. Aj cez vzájomné rozpory boli vplyvom impresionizmu spätí, preberali niektoré jeho prvky a veľmi často i motívy. Nespájal ich rovnaký štýl tvorby, skôr naopak. Umenie sa uberalo cestami skrytými pred logikou a rozumom, pričom deformácia tvarov závisela priamo od osobnosti umelca a na jeho spontánnosti. Vo svojich dielach kládli dôraz predovšetkým na intelekt a metódu. Svojou tvorbou chceli prejaviť iné názory i zámery. Zrakový dojem nebol u nich tak dôležitý ako u impresionistov. Zmyslovú skúsenosť nahrádzali kontrastom tónov a až vedeckým štúdiom čistej farby a pôsobením svetla.
Cieľom sa malo stať estetické potešenie, reprezentácia farby a tvarov a upustenie od autorových subjektívnych pocitov. Vytvárali experimenty s farbami, líniami či realitou. Používali živé farby, jej nanášanie vo veľa vrstvách viac zdôrazňovalo geometrické tvary reálnych predmetov. Svoje obrazy tvorili z množstva malých presných bodov. Nanášali vedľa seba nemiešané farby, ktoré okom splývali do jemných zmiešaných tónov a odtieňov. Motív bol robený s vedeckou presnosťou a precíznosťou ako pripodobniť maľbu procesu videnia. Ich snahou bolo nájsť pre umeleckú tvorbu pevnejší a trvalejší základ, akým bol zrakový dojem (symbol, myšlienka, vnútorná umelecká predstava a pod.). Umenie malo zodpovedať modernému, spoločenskému a psychickému výzoru človeka, jeho postaveniu (v spoločnosti i v prírode) a stavalo sa do opozície proti spoločnosti a jej vládnucej vrstve. Tvorba bola sprevádzaná teóriami a manifestami úzko spojenými s tvorivým procesom. Základnými námetmi bola ľudská postava v prirodzenom svetle, hra slnečného svetla a zobrazenie jeho odrazov. Niektorí tvorcovia prijali osud „prekliatych umelcov“ ako životnú nutnosť (V. van Gogh, P. Gauguin, H.de T. Lautrec). V dielach najznámejších postimpresionistov sa začínajú prejavovať symbolistické, výrazovo pôsobivé a tvorivé tendencie. Sú charakterizované voľnejším a expresívnejším použitím farieb a formy. Odmietali maľovať len realitu (realisti), či momentálny dojem (impresionisti), ale vykresliť základné prvky sveta možno viac dekoratívnym štýlom.
Plátna sú naplnené až znekľudňujúcim dojmom. Škvrna je základným prvkom obrazu, klasický impresionistický spôsob jej využitia je však prekonaný. Diela skôr pôsobia ako pozvánky do nového sveta a odkrývajú maliarove vnútro. Nejde o snahu zachytiť čo najvernejšie prírodu v tradičnom poňatí svetla a tieňov. Maliar priamo zapojuje svoju tvorivú osobnosť a do obrazu tak začleňuje svoje vnútorné zážitky a pocity v závislosti na prenikaní do hĺbky prírody.
Jadro nových postimpresionistických umelcov tvorili Paul Gauguin, Vincent van Gogh, Paul Cézanne a Henri de Toulouse-Lautrec. Za francúzskych postimpresionistov sú považované diela aj George Seurata a mnohých iných. Diela týchto maliarov sa stali základom moderného maliarstva a umeleckých štýlov dvadsiateho storočia (kubizmu, fauvizmu, expresionizmu, atď.).
Použité zdroje
http://arthistory.about.com/od/modernarthistory/a/Post-Impressionism-Art-History-101-Basics.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Post-Impressionism