Výtvarné potreby | Výtvarná výchova

Uhlík je známy od praveku, dnes sa vyrába hlavne z viniča a vŕby, je dostupný v rôznej dĺžke a hrúbke. Je ho možné zakúpiť vo viacerých druhoch tvrdosti. Popri tradičných ceruzkách z lisovaného uhlíka sa objavujú aj príbuzné pomôcky, vyrobené z prírodného, alebo umelého uhlíka.

Rôzne typy uhlíka majú široký rozsah využitia. Na náčrty a skice tak môžete použiť tyčinku prírodného (mäkkého) uhlíka či uhlíkovú ceruzku. Práškový uhlík je naopak vhodný na vyfarbovanie väčších plôch.

S uhlíkom je možné vytvárať rôzne druhy čiar a efektov. Čiary a vrstvy vytvorené uhlíkom je možné ich roztieraním ďalej upravovať do celej škály tónov a odtieňov. Na roztieranie môžeme použiť viacero pomôcok, ktoré tieto čiary rozmažú do rovnakého odtieňa. Ako pomôcka nám môže napríklad poslúžiť kúsok papierového obrúska, prípadne bavlny. Veľmi dobre sa osvedčila jelenica, najmä pri roztieraní práškového uhlíka. Pri tejto technike sa tiež používa plastická guma, ktorou sa dajú jednoducho presvetľovať príslušné časti vytónovanej plochy.

Pri kreslení s uhlíkom je k dispozícii množstvo papierov, z ktorých sa dá vyberať. Okrem klasického papiera, ktorý je určený priamo na kreslenie uhlíkom, môžeme použiť aj náhrady, ako sú napríklad papiere z hnedých papierových vreciek, papierové tanieriky či obrúsky.

Kresby uhlíkom, uhlíkom v dreve, rudkou prípadne pastelom nie sú príliš stabilné a veľmi ľahko sa dokážu rozmazať, zašpiniť, prípadne sa pri dotyku poškodiť. Okrem iného sa kresby uhlíkom môžu pomerne jednoducho znehodnotiť zlou manipuláciou a následným rozmazaním kresby. Je preto veľmi vhodné na dokončenú kresbu nastriekať priehľadný fixatív.

Slávny maliar Francisco José de Goya y Lucientes kedysi vyhlásil: „Dajte mi kúsok uhlíka a ja nakreslím váš portrét!“ Táto veta predstavuje univerzálnosť uhlíka ako kresliaceho materiálu a vyjadruje tiež jednoduchosť práce s ním. Uhlík sa s obľubou používa ako prostriedok kresby na väčšine umeleckých škôl a pre mnohých maliarov je obľúbeným vyjadrovacím prostriedkom, pretože sa s ním dá pracovať naozaj rýchlo a efektívne. Okrem iného sa uhlík veľmi dobre hodí na kreslenie mimo ateliéru. Je poddajný, použiteľný najrôznejšími spôsobmi a s jeho pomocou môžeme vytvoriť celú škálu odtieňov a efektov, od tých najjemnejších až po tie najvýraznejšie.

Štetcom treba venovať veľkú pozornosť, keďže niektoré druhy predstavujú naozaj značnú finančnú investíciu. Po skončení práce ich hneď vyperieme vo vode, prípadne inom vhodnom rozpúšťadle. Umelé štetce sú náchylné na usadzovanie farby tam, kde sú vlasy zovreté kovaním, čím sa kovanie roztiahne a štetec sa zničí.

V stredoveku sa štetce zhotovovali väčšinou z veveričích chlpov. Používal sa najjemnejší vlas z veveričích chvostov, ktorý sa viazal podľa požadovanej hrúbky štetca do supích, husích, slepačích a holubích bŕk. Maliari si zhotovovali štetce väčšinou sami a jestvoval celý rad osobitých vylepšení. S rozvojom olejomaľby sa prejavila potreba štetcov s tvrdšími vláknami, ktoré boli odolnejšie a lepšie držali tvar. Začali sa tak používať štetce s jazvečej, tchorej, kunej ale i teľacej srsti. V Číne to bolo hlavne zo srsti munga a vlka. Prasacie štetiny sa používali najmä na nástenné maľby, keďže boli odolnejšie voči zodretiu, široké a s krátkym vlasom.

Štetec je zložený z troch častí. Skladá sa z držadla, úchytky a štetín. Tvar držadla závisí od tvaru štetinovej časti, ktorá je buď zalisovaná na vrchole držadla v kovovej objímke. Rozlišujeme štetce vlasové a štetinové s vlasom rôznej hrúbky a dĺžky. Na označovanie veľkosti štetcov, od najtenších po najhrubšie sa používa stupnica od 0 po 28. Čísla od 0 po 3 sú vhodné len na miniatúry a drobnomaľbu. Na bežnú prácu sa však najčastejšie používajú hrubšie štetce, ktoré držia lepšie farbu a dávajú plný, robustný a výrazný rukopis.

Najdôležitejším nástrojom klasickej maľby je štetec. Je to maliarske náradie, ktoré umožňuje ľubovoľný spôsob nanášania farebnej vrstvy a jeho vlastnosti dovoľujú maliarovi diferencovať rukopis do charakteristického osobitého výrazu. Rôzne druhy štetcov sa líšia nielen svojou veľkosťou, ale aj druhom, tvarom, počtom, veľkosťou i usporiadaním štetín.

Výhodou pasteliek je aj fakt, že pastelkou možno teoreticky kresliť na akýkoľvek papier. Či už sa jedná o bežný papier na kreslenie až po baliaci papier. Profesionálni maliari však väčšinou využívajú vysoko kvalitné papiere, ktorým výrobca venuje zvláštnu pozornosť a snaží sa tak vyhovieť potrebám svojich užívateľov.

Mastné kriedy sú vyrobené z rovnakého materiálu ako pastelky. Majú tvar malých hranolov a sú približne 8 milimetrov široké a 12 centimetrov dlhé. Aby sa zabránilo pošpineniu prstov, tak sú pokryté jemným lakom.

Akvarelové pastelky umožňujú rozšírenie umeleckého repertoáru a majú dve využitia. Na jednej strane môžu robiť to, pre čo boli vyrobené – kresliť, ako bežná grafitová či farebná ceruzka. Avšak pokiaľ na čiary nanesieme štetcom vodu, rozpijú sa a vyzerajú ako škvrna namaľovaná vodovými farbami. Vodomaľba je teda druhou funkciou akvarelových pasteliek.

Materiály na kreslenie a maľovanie sa značne zdokonalili, aj keď niektoré veci ostali rovnaké. V prípade pasteliek základná kvalita a tvar zostali rovnaké. Najväčšiu zmenu badať najmä ma poli dostupných farieb, nové varianty obohatili možnosti tohto nástroja. Dnes sú k dispozícii súbory až 72 farieb a to aj v rozmyvateľnej forme. Mastné kriedy, vyrábané z rovnakého materiálu, ako tuhy pasteliek sú ďalšou novinkou, ktorá rozširuje možnosti ich použitia.

Možnosti pasteliek lákali umelcov už od doby, čo začali existovať. Pastelkami môžete vytvoriť obrázky takmer všetkých štýlov a metód, od jednoduchých malieb až po práce akademického prevedenia.