Akvarel | Výtvarná výchova

Znalosť rozotierania pigmentov a farbív vodou je veľmi stará. Môžeme ju sledovať už v najstarších prejavoch ľudskej hmotnej kultúry ako najjednoduchšiu dekoratívnu techniku, ale aj pri výzdobe rukopisov (najstarším príkladom sú egyptské knihy mŕtvych). Najviac sa používala v Japonsku a Číne, kde sa takto zdobili dekoratívne predmety (vejáre, lampy, tienidlá) a závesné obrazy (makimona). Už v užšom zmysle je však akvarel známy ako samostatná technika maľby až na konci 17. storočia, hoci už nemeckí maliari v prvej polovici 16. storočia – Albrech Durrer, Hans Holbein a niektorí umelci podunajskej školy, napríklad Albrech Altdorfer – akvarelovú techniku bežne používali. Lukáš Leydenský tak isto koloroval svoje kresby akvarelom.

Akvarel si vyžaduje ľahkú pijavú podložku bez výraznejšej štruktúry so schopnosťou odrážať svetelné lúče. Podložka totiž má aj funkciu podkladu, ktorý sa pri akvarely používa výnimočne a obmedzuje sa skôr na charakter preparácie alebo imprimitúry. Z tohto hľadiska sú najvhodnejšie a najpoužívanejšie papiere, pergamen, hodváb a kostené, hlavné slonovinové doštičky. Celkom výnimočne na začiatku 20. storočia sa používali aj plátené podložky s osobitne upravenými kriedovými podkladmi. Papier na akvarel musí byť ručný, dlhovláknitý, primerane tenký a pijavý, čomu najlepšie vyhovujú špeciálne polokartóny a kartóny tradičných značiek.

Akvarel je technika vyžadujúca veľkú skúsenosť a zmysel pre farebnú skladbu transparentných vrstiev. Možno ju, prirodzene, použiť celkom voľne buď priamo miešanými farebnými odtieňmi, alebo ich zložitým vrstvením za použitia lavírovanej monochrómnej podmaľby, zvyčajne hnedých alebo šedých odtieňov. Pri vrstvení silne transparentných lazúr musíme počítať s tým, že dostaneme lomové odtiene celkom iného rázu, než u priamo miešaných farieb. Spôsobuje to oveľa väčšmi sa uplatňujúca subtraktívna optická skladba farieb.

Akvarel je technikou lazúrnych farebných vrstiev – pigmentov, jemne rozptýlených v spojivách riediteľných vodou. Lazúrny efekt sa využíva pri akvarely celkom dôsledne, pričom si táto technika vynucuje obrátený postup výstavby farebnej vrstvy než pri pastely – najintenzívnejšie svetlá vytvára len podklad maľby, najintenzívnejšie tiene zas najhustejšia farebná vrstva alebo súčet vrstiev, ale stále bez krycieho efektu.